Friday, August 16, 2019

Azerbaijani: Gənclərin İqlim Məsələləri üzrə Sazişi

Gənclərin İqlim Məsələləri üzrə Sazişi
inklüziv və davamlı şəhərlərin və cəmiyyətlərin qurulması
ABŞ, Yuta ştatı, Solt-Leyk-Siti,
26-28 avqust 2019-cu il
BMT-nin Vətəndaş Cəmiyyəti üzrə 68-ci Konfransı

Layihənin ictimaiyyət üçün nəzərdə tutulmuş ilkin variantı
Gənclərin İqlim Məsələləri üzrə Solt-Leyk-Siti Sazişi
Layihə BMT-nin Vətəndaş Cəmiyyəti üzrə 68-ci Konfransının qayəsini əsas tutaraq hazırlanmışdır: “İnklüziv və dayanıqlı şəhərlərin və cəmiyyətlərin qurulması”
ABŞ, Yuta ştatı, Solt-Leyk-Siti
26-28 avqust 2019-cu il
İqlim böhranına qarşı fəaliyyətdə artıq biz, gənclərin birləşmək vaxtıdır. Fəaliyyətsizlik çox baha başa gəlir. Biz planetdəki həyatın hələ də bərpa oluna biləcəyi həlledici bir məqama yaxınlaşırıq. İqlimə qarşı təhdidlər dünyamızı bütün istiqamətlərdə təhlükə altına alır; gələcək üçün quracağımız dayanıqlı cəmiyyətlərin taleyi bu ölüm-dirim məsələlərini cavablandırıb onları üstələmək yolunda bizim kollektiv iradəmizdən asılıdır.
Bu sazişin məqsədi iqlim böhranının dağıdıcı təsirlərini azaltmaq və düşüncə tərzi və struktur baxımdan öz cəmiyyətlərimizi adaptə etmək üçün görə biləcəyimiz məxsusi tədbirləri müəyyənləşdirməkdən ibarətdir. Yanaşma tərzində dərhal dəyişiklik olmadan Dayanıqlı İnkişafın bütün Məqsədləri yalnız söhbət olaraq qalır. Odur ki, iqlimlə bağlı fövqəladə vəziyyət beynəlxalq təhlükəsizlik məsələsidir və hərəkətə keçmək ümumdünya ictimaiyyətinin mənəvi borcudur.
Iqlimlə bağlı daim artmaqda olan fövqəladə vəziyyəti təsdiq edən faktiki sübut həddən artıqdır və buna şübhə də yoxdur. Dəniz səviyyələrinin, suyun tərkibindəki turşuluğun və suyun çirklənməsinin artması və qeyri-adi dərəcədə sərt təbii fəlakətlər Kiçik Adalardan ibarət İnkişaf etməkdə olan Dövlətlər kimi coğrafi cəhətdən müdafiəsiz ərazilərin tədricən yox olmasına, okeanın biomüxtəlifliyinin kütləvi məhvinə və məcburi kütləvi miqrasiyaya səbəb olur. Sənayenin qeyri-adekvat idarəetmə ilə müşayiət olunan sürətli inkişafı havanın çirklənməsini, meşələrin qırılmasını və turşu yağışını sürətləndirmişdir və nəticədə o həm vəhşi təbiətin sakinlərinin, həm də insan birliklərinin öz oxşarlarını dünyaya gətirmələrinə dəstək olmaq qabiliyyətlərini sual altına almış və bununla da bütün varlıqlar üçün sağlamlıqla bağlı mənfi nəticələr doğurmuşdur.
Heç şübhəsiz, iqlim böhranı sabahın taleyinin qeyri-müəyyən olduğu və qlobal miqyasda vətəndaşların birbaşa mübarizəsi olmadan insanlığın hər şeyi itirə biləcəyi bir dünya yaratmaqdadır.
Buna görə də, biz gənclər bu sazişlə aşağıdakı tədbirləri görməyi öhdəmizə götürürük:
  • Cəmiyyətimizdə planetimizin sağlamlığına ziyan vuran siyasətə qarşı məlumatlılığı artırmaq və iqlim böhranının əsas səbəblərinin qarşısını almağa çalışan siyasəti irəli çəkmək;
  • Fərd olaraq və kollektiv cəmiyyət kimi gündəlik həyat tərzi seçimimizlə ətraf mühitə etdiyimiz təsirlər barədə özümüzü və cəmiyytlərimizi maarifləndirmək;
  • Məhsulların istehsalı, nəqli, saxlanması, satışı, istifadəsi, atılması ilə mürəkkəbləşmiş istehlakımızın təsirlərini unutmamaq və uzunmüddətli sosial sərmayələrdən gələn gəlirləri vurğulamaqla, insanların və planetin qısamüddətli mənfəət əldə etmələri üçün işlərimizi stimullaşdırmaq məqsədilə alıcılıq qabiliyyətimizdən yararlanmaq;
  • Ictimai nəqliyyat, avtomobildən birgə yararlanma, velosiped, skuter, skeytbord, gəzə-gəzə getmək, qaçmaq və s. kimi ətraf mühitə qarşı daha mülayim variantlara üstünlük vermək və dayanıqlı inkişaf üçün vacib olan nəqliyyat infrastrukturunu məsuliyyətlə qurmaq üçün əsaslardan yan keçməkdə/ onu dəyişməkdə/təkmilləşdirməkdə müvafiq idarəetmə orqanlarına dəstək olmaq;
  • Şüurlu şəkildə tullantıları azaltmaq, onlardan yenidən istifadə etmək, onları yenidən dövriyyəyə buraxmaq və onlara yeni həyat vermək, onları üsulluca atmaq və şəhərlərin sanitar tədbirlərini dəstəkləmək və onlara hörmət bəsləmək;
  • Imkan daxilində birdəfəlik istifadə üçün olan plastmaslardan imtina etmək və plastik tullantıların yaranmasını azaltmaq siyasətini dəstəkləmək;
  • Lazımsız çap işindən çəkinmək və meşələrin qırılmasının qarşısını almaq üçün kağız əvəzinə texnologiyadan istifadəyə üstünlük vermək;
  • Özümüzə aid ərzaq istehlakına və tullantılara şüurla yanaşmaq və imkan daxilində yerli və davamlı ərzaq bazarlarını dəstəkləmək;
  • Sənayeləşdirilmiş kənd təsərrüfatının, heyvanlara qarşı qəddarlığın davamına, ət və süd məhsulları ilə bağlı ətraf mühitə qarşı dağıdıcı kənd təsərrüfatı təcrübələrinə imkan verən gizlin laqeydliyə diqqəti yönəltməklə ərzaq istehsalı sahələrində etik islahatı təbliğ etmək; genetik baxımdan dəyişikliyə uğramamış məhsulları etik və mənəvi qaydalara uyğun yetişdirən, qeyri-monopolist ərzaq istehsalçılarını fəal surətdə dəstəkləyən məsuliyyətli istehlakçılar olmaq;
  • Zəhərli kimyəvi tərkibli kosmetika və şəxsi qulluq vasitələrinə şüurla yanaşmaq və bu məhsullardan istifadəmizi məhdudlaşdırmaq;
  • Yüksək dərəcədə plastik kütlədən və zəhərli kimyəvi birləşmələrdən ibarət mövcud menstrual gigiyenik məhsullara ekoloji və qənaət baxımdan daha dayanıqlı və təhlükəsiz alternativlərə dəstək olmaq və bu məhsullardan bütün dünyada istifadə imkanını təmin etmək;
  • Heyvanlara qarşı hədsiz qəddarlıqla və ətraf mühitə dağıdıcı təsir bağışlamaqla istehsal olunduğunu bildiyimiz şeyləri boykot etmək;
  • Su lazım olmadıqda kranı bağlamaqla, daha qısamüddətli duş qəbul etməklə, daha çox paltarı birlikdə yumaqla gündəlik vərdişlərimizdə dəyişikliklər edərək sudan öz şəxsi istifadəmizi azaltmaq;
  • Hamı üçün sudan istifadə imkanını və suya dayanıqlı nəzarəti təmin etməklə, suda yaşayan varlıqların qorunub saxlanmasını dəstəkləmək;
  • Yanacaq-enerji yataqlarından, mədənlərdən istifadədən və planetimizin hesabına mənfəət qazanan bizneslərdən yaxa qurtarmaq və sənaye sahələrimizi sıfır-karbon iqtisadiyyatlı gələcəyə keçirtməklə iqlim məsələlərinin həllinə və ekoloji baxımdan təmiz işlərə sərmayə qoymaq;
  • Hidro-enerji, günəş, külək və biokütlə kimi yenilənə bilən enerji mənbələrindən istifadəyə sürətli keçidi təşviq etmək;
  • ətraf mühitə mənfi təsiri azaltmağa can atan biznesləri dəstəkləyən və bunları etməyənlərə səslənən və zamanı qabaqlayan nəzarətçilər olmaq;
  • xalqın səsini ən yüksəyə qaldıran və idarəetmə siyasətinə qarşı biznes maraqlarının təsirini sual altına alan siyasi proseslərdə fəal iştirak etmək; siyasi nümayəndələrimizin onların işlərinin planetimizin sağlamlığını dəstəkləyən siyasətlərdən asılı olduğunu və bizim seçki qutularında və ya lazım gələrsə, küçələrdə bu tələbləri edəcəyimizi bilməsinə əmin olmaq;
  • təbii ehtiyatların tükənməsinin, ekoloji vəziyyətin pisləşməsinin və çirklənmənin nisbətən az müqavimətli əhali kütlələrinə, o cümlədən evsizlikdən əziyyət çəkənlərə, iqtisadi imkanlardan məhrum icmalara, uşaqlara və yaşlılara qeyri-mütənasib şəkildə təsirlərinə qarşı çarə qılmaq üçün səfərbər olmaq;
  • ətraf mühitlə bağlı ədaləti azlıqlardan və əhalinin ən yoxsul təbəqələrindən danan və onlara qeyri-mütənasib tərzdə təsir edən qanun və qaydaları qəti surətdə pisləmək;
  • Bu Sazişdə öncə qeyd olunmuş vədlərlə bağlı tədbirlər görərkən, iqlim böhranına son qoymaq üçün cəmiyyət daxilində və ya cəmiyyətlər arasında əməkdaşlığın həlledici olduğunu dərk edərkən fərqli və dayanlqlı fikirlərin qarşılıqlı vəhdətini məqbul saymaq;
  • Makro-ekosistemdə hamımızın qarşılıqlı vəhdətdə olduğumuzu dərk edərək Yer üzündəki həyatın bütün formalarını qəbul etmək;
Bu kollektiv razılaşma vasitəsilə, müəyyən və iqlim böhranının dağıdıcı təsirindən azad bir gələcək qurmaq üçün cəmiyyətlərimizi səfərbər etməkdə beynəlmiləl gəncliyin gücündən istifadə etməyə çalışırıq.
Dayanıqlı İnkişaf üzrə 13-cü Məqsədin hədəflərinə çatmaq üçün və bununla da Birləşmiş Millətlər Təşkilatının 2030-cu il Gündəliyinə öz öhdəliyimizi töhfə etmək üçün bütün nəsillərdən, hökumətlərdən, vətəndaş cəmiyyəti təşkilatlarından və özəl sektordan əməkdaşlıq və dəstək istəyirik.
Birlikdə, biz Yer kürəsini xilas edə bilərik!

Bu tərcümə ictimai əsaslarla Fialə Abdullayeva tərəfindən edilmişdir və rəsmi BMT tərcüməsi deyil.
This translation has been provided pro bono by Fiala Abdullayeva. It is not an official UN translation.

Vietnamese: Hiệp ước Khí Hậu và Thế Hệ Trẻ tại thành phố Salt Lake

Hiệp ước Khí Hậu và Thế Hệ Trẻ tại thành phố Salt Lake
Được soạn thảo trên tinh thần của Hội nghị Công dân Liên Hợp Quốc lần thứ 68 “Xây dựng cộng đồng trọn vẹn, Thành phố và Cộng đồng bền vững”
Thành phố Salt Lake, Ulta, Hợp chủng quốc Hoa Kỳ
Ngày 26-28 tháng 8 năm 2019
Thời khắc này chính là thời khắc cho thế hệ trẻ chúng ta đoàn kết lại để hành động chống lại những hiểm họa của biến đổi khí hậu. Cái giá mà chúng ta phải trả cho việc thờ ơ với biến đối khí hậu thực sự rất đáng sợ. Chúng ta đang dần đi đến thời điểm mà những tác động của con người khiến trái đất không thể phục hồi. Sự đe dọa của biến đổi khí hậu ảnh hưởng đến mọi khía cạnh của cuộc sống chúng ta, và để khắc phục hiểm họa liên quan đến sống còn này, chúng ta cần xây dựng những cộng đồng phát triển bền vững, mà điều đó rất cần ý chí đoàn kết của mọi người.

Mục tiêu của hiệp ước này là để xác định những hành động mà chúng ta cần làm để giảm thiểu những ảnh hưởng của biến đổi khí hậu, đồng thời, cải thiện cộng đồng của chúng ta bằng cách thay đổi quan niệm của mọi người về biến đổi khí hậu và xây dựng cộng đồng vững chắc trước biến đối khí hậu . Nếu thiếu những hành động ngay lập tức, tất cả những Mục tiêu Phát triển Bền vững sẽ vĩnh viễn không được hoàn thành. Vì vậy, biến đổi khí hậu là một vấn đề của an toàn quốc tế, và cộng đồng quốc tế cần có những hành động đúng đắn và tức khắc.


Nhiều chứng cứ đã chỉ ra rằng, mối đe dọa của biến đổi khí hậu với cuộc sống của chúng ta đang ngày càng gia tăng và chúng ta không thể phủ nhận điều đó. Sự gia tăng của mực nước biển, sự axit hóa của nước, sự ôn nhiễm, và sự biến đổi bất thường của thiên tai khiến nhiều vùng đất có nguy cơ biến mất, ví dụ như những nước đang phát triển nằm trong khu vực đảo nhỏ Small Island Developing States, SIDs, sự giảm thiểu của đa dạng sinh thái đại dương, và di cư không tình nguyện. Sự phát triển nhanh chóng của công nghiệp và những quy định không phù hợp đã khiến ô nhiễm không khí gia tăng nhanh chóng, khiến rừng biến mất và mưa a xít xảy ra thường xuyên hơn; làm tổn hại môi trường sống của động vật và con người, ảnh hưởng tiêu cực đến sức khỏe của các loài sinh vật sống.


Không thể phủ nhận rằng, biến đổi khí hậu khiến tương lai của chúng ta trở nên thật khó lường. Nếu nhân loại không hành động ngay, chúng ta sẽ mất tất cả mọi thứ.


Từ đây, thế hệ trẻ chúng tôi hứa rằng:
 
  • Nâng cao cảnh giác của mọi người trong cộng đồng địa phương về những chính sách gây hại cho sức khỏe và gây hại cho trái đất, và đẩy mạnh những chính sách chống lại biến đổi khí hậu.
  • Giáo dục bản thân và cộng đồng về hành động của của con người trong cuộc sống sẽ có ảnh hưởng như thế nào đến với môi trường.
  • Lưu tâm đến sự ảnh hưởng của tiêu dùng, bởi lẽ sự tiêu thụ sản phẩmcủa chúng ta sẽ ảnh hưởng đến quá trình sản xuất, vận chuyển, lưu trữ, mua bán, sử dụng của sản phẩm; hãy dùng sức mạnh tiêu dùng của chúng ta để đặt sự an toàn con người và trái đất cao hơn lợi nhuận ngắn hạn, nhấn mạnh ảnh hưởng tích cực về lâu dài.
  • Ưu tiên những phương tiện giao thông thân thiện với môi trường, như phương tiện công cộng, xe đạp ,xe đẩy, ván trượt, đi bộ ,chạy bộ, v.v, và thúc đẩy sự cải thiện trong khuôn mẫu chính phủ để xây dựng cơ sở vật chất giao thông có lợi cho sự phát triển bền vững.
  • Chú ý giảm thiểu tiêu dùng, tái sử dụng, tái chế, nâng cao giá trị đồ tái chế, xử lí rác thải một cách thích đáng, và giữ gìn vệ sinh công cộng.
  • Tránh sử dụng đồ nhựa dùng một lần khi có thể và đẩy mạnh chính sách giảm thiểu rác thải nhựa.
  • Tránh sử dụng giấy in và tránh in khi không cần thiết, ưu tiên sử dụng công nghệ để thay thế giấy, giúp giảm thiểu nạn chặt phá rừng.
  • Lưu ý đến việc tiêu thụ đồ ăn và rác thải thực phẩm, và khi có thể, ủng hộ chợ địa phương và hàng hóa giúp phát triển bền vững.
  • Chủ trương cải thiện ngành công nghiệp thực phẩm, kêu gọi sự chú ý của mọi người đến ngành chăn nuôi công nghiệp, sự ngược đãi dộng vật và cách thức sản xuất nông nghiệp gây hại môi trường ví dụ: sản xuất thịt, sữa,v.v; trở thành người tiêu dùng có trách nhiệm, ủng hộ người sản xuất thực phẩm chống độc quyền và sản xuất thực phẩm không biến đổi gien một cách có đạo đức.
  • Cản giác với những hóa chất độc hại của mỹ phẩm và sản phẩm chăm sóc sức khỏe, và hạn chế dùng những sản phẩm này.
  • Ủng hộ những sản phẩm thay thế cho sản phầm dùng cho kỳ kinh nguyệt được sản xuất từ nhựa và hóa chất độc hại đang được tiêu thụ hiện nay, và những sản phầm thay thế đó cần an toàn, thân thiện với môi trường và ủng hộ sự phát triển bền vững, bên cạnh đó, ủng hộ những nỗ lực giúp những sản phẩm thay thế đó dễ dàng tiếp cận người tiêu dùng.
  • Tẩy chay những mòn hàng được sản xuất trong tình trạng ngược đãi động vật hoặc gây hại cho môi trường.
  • Giảm thiểu sự dụng nước bằng cách thay đổi thói quen sinh hoạt hàng ngày, ví dụ như đóng vòi nước khi không sử dụng đến, tắm trong thời gian ngắn hơn, chỉ sử dụng máy giặt khi quần áo đã đầy v.v.
  • Ủng hộ sự bảo hộ và bảo tồn của hệ sinh thái dưới nước, đảm bảo sự tiếp cận dễ dàng với nguồn nước và quản lý sử dụng nước một cách có hiệu quả.
  • Loại trừ dầu mỏ, khai thác quặng và những ngành công nghiệp sinh lợi từ việc phá hoại môi trường, và đầu tư cho việc bảo hệ môi trường và công việc xanh, từ đó dịch chuyển các ngành công nghiệp trở thành những ngành kinh tế không ô nhiễm.
  • Ủng hộ sự dịch chuyển và sử dụng nhanh chóng của ngành năng lượng có thể tái chế như thủy điện, năng lượng mặt trời, năng lượng gió và khí ga bio tự nhiên.
  • Có trách nhiệm như những người hoạt động môi trường tích cực, ủng hộ những ngành kinh doanh giảm thiểu tác hại tiêu cực đến môi trường và kêu gọi những người không tán thành ủng hộ những ngành công nghiệp đó.
  • Hoạt động tích cực trong quá trình chính trị, nhấn mạnh lên tiếng nói của mọi người và thách thức những ảnh hưởng của doanh nghiệp với chính sách của chính phủ, đảm bảo những đại biểu chính trị hiểu rằng công việc của họ phụ thuộc vào việc ủng hộ những chính sách thúc đẩy sự phát triển lành mạnh của hành tinh và chúng ta sẵn sàng khiến mọi người biết đến những yêu cầu đó thông qua hòm phiếu, và nếu cần thiết, chúng ta sẵn sàng biểu tình trên đường phố.
  • Thúc đẩy những giải pháp giải quyết vấn đề tài nguyên cạn kiệt, môi trường xuống cấp và những ảnh hưởng tiêu cực của ô nhiễm đến những nhóm người dễ bị tổn thương, bao gồm người vô gia cư, những người sống trong nền kinh tế suy thoái, trẻ em và người già.
  • Đương đầu mạnh mẽ với những luật lệ và quy định phủ định chính nghĩa môi trường và đối xử không thỏa đáng với những cộng đồng thiểu số và những người có hoàn cảnh đặc biệt khó khăn.
  • Chấp nhận những ý kiến đa dạng và liên quan với việc phát triển bền vững trong khi chỉ định những điều được đề tới trong bản hiệp ước này, hiểu rằng sự hợp tác giữa cộng đồng rất quan trọng trong việc chấm dứt biến đổi khí hậu.
  • Hiểu rằng tất cả những sinh vật trên trái đất đều được liên kết trong một hệ thống lớn trên trái đất này.
Thông qua sự tán thành và hợp tác này, chúng tôi nỗ lực khai thác sức mạnh của thế hệ trẻ quốc tế trong việc thúc đẩy cộng động xây dựng một tương lai chắc chắn và không còn chịu ảnh hưởng bởi biến đổi khí hậu.

Chúng tôi tìm kiếm sự hợp tác và ủng hộ của mọi thế hệ, mọi hệ thống chỉnh phủ, các tổ chức xã hội và các các các tổ chức tư nhân để cùng hoàn thành Mục tiêu Phát triển bền vững số 13, từ đó hoàn thành cam kết với Nghị trình 2030 của Liên Hợp Quốc.

Cùng nhau, chúng ta có thể cứu Trái Đất!

This translation has been provided pro bono by Vu Que Anh. It is not an official UN translation.
Bản dịch này được phiên dịch tự nguyện bởi Vũ Quế Anh, không phải là bản dịch chính thức của Liên Hợp Quốc.

Monday, August 12, 2019

Italiano: Accordo giovanile sul clima

Accordo giovanile sul clima

Questa versione del documento non è ufficiale; l’originale inglese e altre traduzioni originali si trovano qui:

Prima versione pubblica (bozza)

Accordo giovanile di Salt Lake City sul clima
Stesura nello spirito della 68-a Conferenza dell’ONU sulla Società Civile:
“Costruire città e comunità inclusive e sostenibili”

Salt Lake City, Utah, USA

26-28 agosto 2019

E’ tempo che noi, i giovani, ci uniamo nell’azione contro la crisi climatica. Il costo dell’inazione è troppo enorme. Ci avviciniamo al punto di non ritorno, dal quale la vita sul nostro pianeta non può guarire. Minacce al clima sovrastano tutti gli aspetti del nostro mondo e quelle comunità sostenibili che dobbiamo costruire per il futuro dipendono dalla nostra volontà comune di affrontare e vincere queste sfide esistenziali.

Lo scopo di questo accordo è di identificare le azioni specifiche da intraprendere per diminuire gli effetti rovinosi della crisi climatica e adattare la nostra comunità nell’atteggiamento e nella struttura. Senza un immediato cambiamento di paradigma, tutti gli Scopi dello Sviluppo Sostenibile rischiano di essere compromessi. Così l’emergenza climatica è una questione di sicurezza internazionale, e la comunità mondiale ha un imperativo morale di agire.

Le prove sperimentali che mostrano una emergenza climatica sempre maggiore sono sovrabbondanti e indubitabili. Il livello dei mari che si alza, l’acidità e l’inquinamento dell’acqua e catastrofi naturali di dimensioni imponenti stanno provocando la scomparsa graduale di regioni geograficamente vulnerabili, come paesi emergenti su piccole isole, la decimazione della biodiversità negli oceani e hanno provocato forzatamente una migrazione di massa. Lo sviluppo industriale rapido, insieme a una regolamentazione insufficiente, ha accelerato l’inquinamente dell’aria, la deforestazione e piogge acide, e di conseguenza ha minato la capacità, sia degli habitat naturali sia delle società umane, di sostenere la prosperità delle loro forme di vita e perciò ha accelerato risultati ugualmente cattivi sulla salute di tutti.

Innegabilmente, la crisi climatica crea un mondo in cui il domani è incerto e in cui l’umanità può perdere tutto senza un’immediata azione civile globale.


Per questo, noi giovani promettiamo:

‒ Di far crescere nelle nostre comunità la consapevolezza di una politica dannosa alla salute del nostro pianeta e di promuovere politiche funzionali ad affrontare le cause principali della crisi climatica;
‒ Di educare noi stessi e le nostre comunità sull’impatto che noi come individui e come società collettiva abbiamo sull’ambiente naturale con le nostre scelte di vita quotidiana;
‒ Essere coscienti degli effetti del nostro consumo, costituito durante la fabbricazione, il trasporto, la conservazione, la vendita, l’utilizzazioni e la disposizione di prodotti e utilizzare il nostro potere di acquisto per incoraggiare affari che pongano gli uomini e il pianeta al di sopra di profitti a breve termine, evidenziando i guadagni a lungo tremine di investimenti efficienti;
dare priorità a opzioni di trasporto più amiche dell’ambiente, come il trasporto pubblico, la condivisione delle automobili, la bicicletta, lo scooter, lo skateboard, il camminare, il correre ecc. e promuovere la struttura “evita / cambia / migliora” presso le istituzioni governative competenti per costruire responsabilmente infrastrutture dei trasporti necessari per uno sviluppo sostenibile;
diminuire, riutilizzare, riciclare e recuperare, e disporrre opportunamente rifiuti e mantenere e conservare il rispetto per l’igiene pubblica;
evitare il più possibile plastiche usa-e-getta e sostenere politiche che riducano l’accumularsi di rifiuti di plastica;
astenersi da una stampa non necessaria e dare priorità all’utilizzazione di tecnologie in sostituzione della carta, al fine di ridurre la deforestazione;
fare attenzione al nostro consumo personale e spreco di cibo, e sostenere negozi di alimentari locali e sostenibili quando è possibile;
promuovere una riforma etica nelle industrie di produzione alimentare, richiamando l’attenzione sulla trascuratezza nascosta che permette la continuazione di aziende agricole, crudeltà sugli animali e pratiche agrarie distruttive dell’ambiente nella produzione di carne e latte; diventare consumatori responsabili che sostengono attivamente produttori alimentari non monopolistici che producono raccolti geneticamente non modificati in una maniera etica e morale;
essere consci della composizione chimica tossica di cosmetici e prodotti per la cura personale e limitare il nostro uso di tali prodotti;
sostenere alternative sicure e sostenibili per l’ambiente e per l’economia ai prodotti correnti per l’igiene mestruale, che sono in larga parte composti di plastiche ed elementi chimici tossici, e sostenere gli sforzi per assicurare l’accesso a questi prodotti in tutto il mondo;
boicottare merci che sospettiamo essere prodotte in modi eccessivamente crudeli verso animali o che danneggiano l’ambiente;
ridurre il nostro uso personale di acqua operando cambiamenti nelle nostre abitudini quotidiane, come il chiudere il rubinetto quando non c’è bisogno dell’acqua, farsi docce più brevi, fare lavatrici a carico pieno;
sostenere la conservazione degli habitat acquatici, assicurando l’accesso e la gestione sostenibile dell’acqua per tutti.
Disinvestire da combustibili fossili, miniere e altri affari che lucrano a spese del nostro pianeta, e investire in soluzioni climatiche e posti di lavoro verdi, trasferendo così le nostre industrie verso un futuro con economia senza carbonio;
promuovere un passaggio rapido all’utilizzazione di fonti rinnovabili di energia come quella dell’acqua, del sole, del vento e della biomassa;
servire come monitor in anticipo, sostenendo un commercio tendente a ridurre gli effetti negativi sull’ambiente e richiamando quelli che non lo fanno;
partecipare attivamente in processi politici, potenziando al massimo la voce del popolo e sfidando l’influenza degli interessi commerciali nella politica governativa; assicurare che i nostri rappresentanti politici sappiano che la loro posizione dipende dal sostenere politiche che promuovono la salute del nostro pianeta e che faremo conoscere queste richieste nelle urne elettorali e, se necessario, nelle strade;
mobilizzarsi per rimediare agli effetti spropositati dello sfruttamento delle risorse, del degrado dell’ambiente naturale, e dell’inquinamento presso comunità umane vulnerabili, compresi quelli rimasti senza casa, o comunità private di possibilità economiche, bambini, anziani;
condannare decisamente leggi e regolamenti che negano una giustizia ambientale e operano in proporzioni inadeguate contro gruppi minoritari e classi inferiori;
rafforzare l’inclusione di un pensiero diverso e sostenibile quando tratta le sopracitate promesse fatte in questo Patto, sapendo che la collaborazione all’interno e tra le comunità è essenziale per porre termine all’emergenza climatica.
Riconoscere tutte le forme di vita sulla Terra, coscienti che siamo tutti collegati nel macro-ecosistema;

Con questo accordo collettivo ci sforziamo di sfruttare la forza della gioventù internazionale nel mobilitare le nostre comunità per costruire un futuro certo e libero dalla devastazione dovuta alla crisi climatica.

Cerchiamo collaborazione e sostegno da tutte le generazioni, governi, organizzazioni della società civile e del settore privato per raggiungere gli scopi dello Scopo dello Sviluppo Sostenibile 13, facendo così progredire il nostro impegno con l’Agenda del 2030 delle Nazioni Unite.

Insieme possiamo salvare la Terra!

This translation has been provided pro bono by Carlo Minnaja. It is not an official UN translation.

Saturday, August 10, 2019

Esperanto: Junula Klimata Interkonsento



Ĉi tiu versio de la dokumento ne estas oficiala; la angla-lingva originalo

kaj oficialaj tradukoj troveblas ĉi tie:

https://outreach.un.org/ngorelations/content/youth-climate-compact

---Unua Publika Malneta Versio---
Sallag-Urba Junula Klimata Interkonsento
Skizita en la spirito de la 68-a Civil-Societa Konferenco de la Unuiĝintaj Nacioj:

“Konstruanta Inkluzivemajn kaj Daŭripovajn Urbojn kaj Komunumojn”


Sallaga Urbo, Utaho, Unuiĝintaj Ŝtatoj de Ameriko

26a-28a de aŭgusto, 2019

Estas tempo por ni, la junuloj, unuiĝi en agado kontraŭ la klimata krizo. La kosto de neagado estas tro grandega. Ni alproksimiĝas la punkton, de kiu ne eblos reiri, de kiu vivo sur la planedo povos resaniĝi.  Minacoj al la klimato superŝvebas ĉiun flankon de nia mondo; kaj la daŭripovaj komunumoj, kiujn ni devas konstrui por la estoneco, dependas de nia komuna volo alfronti kaj superi ĉi tiujn ekzisto-minacojn.

La celo de ĉi tiu interkonsento estas identigi la precizajn agojn, kiujn ni povas fari por malpliigi la ruinigajn efikojn de la klimata krizo kaj adaptigi niajn komunumojn sintene kaj strukture. Sen tuja paradigmo-ŝanĝiĝo, ĉiuj Celoj por Daŭripova Evoluo riskas esti kompromitotaj. Tiel, la klimata krizo estas afero de internacia sekureco, kaj la tutmonda komunumo havas moralan imperativon agi.

La empiriaj atestaĵoj, kiuj montras la ĉiam-kreskantan klimatan krizon, estas nerezisteble multaj, kaj nedubeblaj. Plialtiĝantaj mar-niveloj, acideco kaj malpureco de la akvo, kaj nenormale severaj naturaj katastrofoj kaŭzas la iom-post-ioman malaperon de geografie malfortaj regionoj, kiel Malgrand-Insulaj Evoluantaj Landoj, la dekoniĝo de oceana viv-diverseco, kaj neevitebla amas-migrado. Rapida industria evoluo, ligita kun nesufiĉa reguligo, plirapidigis aer-malpuriĝon, senarbariĝon, kaj acidan pluvon; sekve malhelpanta la kapablon kaj de naturaj loĝregionoj kaj de homaj societoj subteni la prosperon de iliaj vivformoj, kaj per tio plirapidiganta malbonajn san-rezultojn por ĉiuj specioj sammaniere.

Sendube, la klimata krizo estas kreanta mondon, en kiu la morgaŭa estonteco estas necerta kaj en kiu la homaro riskas perdi ĉion sen tuja tutmonda civila ago.

Per ĉi tio, ni la junuloj promesas:

  • Pliigi la konscion en niaj propraj komunumoj pri politiko malutila al la sano de nia planedo kaj antaŭenigi politikon, kiu funkciu por alfronti la ĉefajn kaŭzojn de la klimata krizo;
  • Eduki nin mem kaj niajn komunumojn pri la efikoj, kiujn ni kiel individuoj kaj kiel kolektiva socio havas sur la medion per ĉiutaga vivstilo;
  • Atenti pri la efikoj de nia konsumado, pliigataj en la fabrikado, transportado, stokado, vendado, uzado kaj forigado de produktoj; kaj uzi nian aĉetan potencon por instigi kompaniojn meti homojn kaj planedon super mallongtempaj profitoj, reliefigante la longtempajn gajnojn de efika investado;
  • Prioritatigi pli ekologiajn transportajn eblojn kiel publika transporto, kunveturado, biciklo, skotero, rultabulo, promenado, kurado, ktp., kaj antaŭenpuŝi la kadron de evitan / ŝanĝan / plibonigan kadron al la koncernaj registaraj organoj por respondece konstrui transportan bazinstalaĵaron, kiu necesas por daŭripova disvolviĝo;
  • Konscience malpliigi, reutili, recikli, kaj kree recikladi, taŭge forĵeti restaĵojn, konservi kaj respekti urban salubrigo;
  • Eviti unu-uzan plastaĵojn, kiom ajn eblas, kaj antaŭenpuŝi politikon, kiuj reduktas la akumuliĝon de plastaj forĵetaĵoj;
  • Gardi nin de nenecesa presado, kaj prioritate uzi teknologion por anstaŭi paperon, por malpliigi senarbarigon;
  • Pripensi niajn personajn manĝaĵojn kaj malŝparojn, kaj subteni lokajn kaj daŭripovajn manĝaĵajn merkatojn kiam tio eblas;
  • Pledi por etika reformo en manĝaĵaj industrioj, petante la atenton pri la kaŝita neglekto, kiu permesas daŭrigi fabrikbredadon, kruelecon kun bestoj kaj medi-detruajn agrikulturajn praktikojn ĉirkaŭ viando kaj lakta produktado; iĝi respondecaj konsumantoj, kiuj aktive subtenas ne-monopoligitajn produktantojn de nutraĵoj, kiuj kultivas ne-genetike modifitajn kultivaĵojn laŭ etika kaj morala maniero;
  • Konscii pri la venena kemia konsisto de kosmetikaĵoj kaj personaj prizorgaj produktoj, kaj limigi nian uzon de ĉi tiuj produktoj;
  • Subteni ekologie kaj ekonomie daŭrigeblajn kaj sekurajn alternativojn al aktualaj menstruaj higienaj produktoj, kiuj estas tre ofte kunmetitaj el plastoj kaj venenaj kemiaĵoj, kaj subteni penojn por certigi aliron al ĉi tiuj produktoj tra la mondo;
  • Bojkoti aĵojn, kiujn ni opinias esti produktitaj per manieroj kruelegaj al bestoj aŭ damaĝantaj al la medio;
  • Redukti nian personan uzadon de akvo pere de ŝanĝoj en niaj ĉiutagaj kutimoj, kiel ekzemple malŝalti la kranon, kiam oni ne bezonas akvon, preni pli mallongajn duŝojn, uzi lavmaŝinon kun pli grandaj ŝarĝoj;
  • Subteni la konservadon kaj konservadon de akvaj vivejoj, certigante la haveblecon kaj daŭran administradon de akvo por ĉiuj;
  • Malinvesti en fosiliajn brulaĵajn, minadajn kaj aliajn kompaniojn, kiuj profitas koste de nia planedo kaj investi en klimataj solvoj kaj verdaj laborpostenoj, tiel transirigante niajn industriojn al nulo-karbona ekonomia estonteco;
  • Antaŭenpuŝi rapidan transiron al la utilo de renovigeblaj energifontoj, kiel hidroenergio, sunenergio, vento, kaj biomaso;
  • Servi kiel aktivaj monitoroj, subtenantaj komercojn, kiuj strebas redukti negativan efikon sur la medio kaj kritikante tiujn, kiuj ne tiel strebas;
  • Aktive partopreni en politikaj procezoj, maksimumigante la voĉon de la homoj kaj kaj kontraŭante la influon de komercaj interesoj super registara politiko; certigi, ke niaj politikaj reprezentantoj sciu, ke iliaj laboroj dependas de subtenaj politikoj, kiuj antaŭenigas la sanon de nia planedo, kaj ke ni pretas konigi tiujn postulojn ĉe la urno, aŭ, se necese, sur la stratoj;
  • Mobilizi por ripari la misproporciajn efikojn de malpliiĝo de rimedoj, media degenero kaj poluado sur malpli protektataj loĝantaroj, inkluzive de tiuj, kiuj spertas senhejmecon, komunumojn senigitajn je ekonomiaj ŝancoj, infanoj kaj maljunuloj.
  • Forte kondamni leĝojn kaj regularojn, kiuj neas median justecon al kaj misproporcie influas minoritatojn kaj subklasajn grupojn;
  • Plifortigi la inkluzivon de diversa kaj daŭripova pensado kiam ĝi pritraktas la menciitajn promesojn en ĉi tiu Pakto, konsciante, ke kunlaboro ene kaj inter komunumoj estas kerna por fini la klimatan krizon;
  • Agnoski ĉiujn formojn de vivo sur la Tero, komprenante, ke ni ĉiuj estas interligitaj en la makro-ekosistemo.
Per ĉi tiu kolektiva interkonsento, ni strebas ekspluati la povon de internaciaj junuloj en mobilizado de niaj komunumoj por konstrui estontecon certan kaj sen la detruo pere de la klimata krizo.

Ni serĉas kunlaboron kaj subtenon de ĉiuj generacioj, registaroj, organizoj de la civila socio kaj de la privata sektoro por atingi la celojn de Daŭripova Evoluiga Celo 13, tiel progresigante nian devontigon kun la Agendo de 2030 de la Unuiĝintaj Nacioj.

Kune, ni povos savi la Teron!


This translation has been provided pro bono by Luigia Madella and Jon Liechty. It is not an official UN translation."


Post legado de ĉi tiu dokumento, bonvole plenumu ĉi tiun enketilon:

http://bit.ly/UNCSC2019YouthSurvey

Jen tradukoj de la demandoj, kiuj troviĝas sub iom longa listo de eventoj:

E-poŝt-adreso (deviga)

Ĉu vi legis la malnetan version de la Junula Klimata Interkonsento?

Kiel vi sentas pri la nunan malnetan version de la Junula Klimata Interkonsento?
Mi konsentas al la enhavo, kaj subskribus la promesojn
Mi konsentas kun la principoj, sed volas proponi ŝanĝojn ĉe la detaloj
Ĝi traktas la temojn, rilatajn al klimato, pri kiuj mi maltrankvilas
Ĝi oferas realigeblajn solvojn, kiuj instigas al agado
Se homoj realigas la agojn skizitajn ĉi tie, ni povos havi efikon ĉe la klimata krizo
Alia: ________________

Bonvole oferu reagojn, al la malneta Junula Klimata Interkonsento (bonvole sentu vin libera komenti pri temo, detalo, prozo, strukturo, vizio, politiko, kaj iu ajn alia flanko de la dokumento)

Plena nomo

Via aĝo (elektu)

Genro (elektu)

Lando de origino

De kia organizo vi estas ano?

Nomo de organizo (N/A se vi ne estas ano de organizo)

Ĉu vi ĉeestis la 67-an UN DPI/NGO-Konferencon?

Ĉu vi ĉeestos la 68-an UN Civil-Societan Konferencon? (Vi povas partopreni la agadon per la reto!)

Post la adoptiĝo de la dokumento "Ni la Estonteco: Junula Dekaracio" ce la konferenco de 2018, kiel vi observis progreson en la mondo? Ĉu vi notis, ke oni menciis la Celojn por Daŭripova Evoluigo (CDE-ojn), homajn rajtojn, kaj/aŭ klimatan agadon dum via vivo/studo/laboro?

Pri kiuj aferoj vi estas plej pasia / prilaboras / deziras vidi ŝanĝojn?

Kiuj estas kelkaj el la agoj, kiujn vi aŭ aliaj junuloj faras ĉe loka nivelo por alfronti tutmondajn problemojn?

Kun la alproksimiĝanta Klimata Krizo, kiuj sociaj / politikaj ŝanĝoj estas plej necesaj, kaj kiel oni povas instigi pliajn junulojn al ekago?

Kiel povas UN, lokaj kaj naciaj registaroj plibonigi la agemon de junuloj, kaj pli bone pritrakti aferojn, pri kiuj junuloj maltrankvilas?
 

Kiuj estas kelkaj temoj, aktivoj, parolantoj, ktp, kiujn vi volas vidi roligi ĉe la 2019 UN-a Civil-Societa Konferenco? (surloke aŭ rete)

Bonvolu kunparti iun ajn kaj ĉiujn pensojn, kiujn vi havas pri "inkluzivemaj kaj daŭripovaj urboj kaj komunumoj", la CDE-oj, la UN, agado/almozaj projektoj, kaj iu ajn alia afero, pri kiu vi volas informi la mondon!

Kopio de viaj respondoj sendiĝos al la adreso, kiun vi donis.


Welcome!

This blog is a repository for unofficial translations of the Youth Climate Compact, which will be finalized during the 68th United Nations Civil Society Conference in Salt Lake City, Utah, USA, from August 26-28, 2019.  Here is the official text of the current draft of this document.  Comments are currently being accepted, via the link at the bottom of that page.

YOUR HELP IS NEEDED!!!

The committee that is preparing this document has agreed to accept comments in any language, but they need volunteers to translate the comments they get in languages they don't speak themselves.  They will use Google Translate to read any comments they can't understand, unless they have a volunteer to translate them.

Here is how you can help:
  • Make a translation into your language, and E-mail it to frenezulo at Yahoo dot com.  It will be posted here as a separate blog entry.
  • Volunteer to translate any comments the committee receives in your language.  Send an E-mail to the same address, saying you're willing to do that.
  •  Let other people who speak your language know where they can find the translation, and that it's OK for them to comment in their language.
 Please note that these are NOT official translations; the only official version, at the moment, is the one in English linked above.

Many thanks for your attention and help!

Jon Liechty
Senior Manager, UN and NGO Relations
Universal Esperanto Association

Thanks to the following people who have contributed translations:
Azerbaijani     Prof. Fiala Abdullayeva
Esperanto        Luigia Madella, Jon Liechty
Italian             Carlo Minnaja
Vietnamese     Cinnamon Vu